Život Prešova
online
online
I. KATRINEC: Príčina havárie AN-24 v Hejciach bola zrejme iná
03.11.2016 Bratislava
Bratislava 3. novembra (TASR) - Skutočnou príčinou pádu vojenského lietadla AN-24, ktoré sa zrútilo počas letu z Kosova do Košíc pri maďarskej obci Hejce 20. januára 2006, nebola chyba pilota, ako hovoria oficiálne závery vyšetrovania, ale technická porucha. Na dnešnej tlačovej konferencii to pripustil Ivan Katrinec, ktorý ako autor podnetu poskytol dôkazy svojich tvrdení generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi a ten dal podnet rezortu obrany, aby konal.
Oficiálne závery šetrenia nehody podľa Katrinca vychádzajú z neúplných a čiastočne nepravdivých informácií, pričom skutočná príčina nehody mala byť zamlčaná. "Zo znaleckého posudku vyplýva, že vinníkom lietadla bol pilot, čo však dokumenty, ktoré sme pozbierali, vyvracajú," vyhlásil Katrinec.
Okrem iných argumentov predložil fotodokumentáciu, ktorá má dokazovať, že lietadlo malo počas letu poruchu pravého motora. Na snímkach podľa jeho slov vidieť, že páka pravého motora v kokpite bola stiahnutá na zarážku, kým ľavá bola na maxime, bol otočený núdzový hydraulický systém práporovania vrtule, pravá vrtuľa bola podstatne menej poškodená ako ľavá, akoby práporovala a výškovka lietadla bola obhorená, ale iba na pravej časti.
Ďalším argumentom Katrinca v prospech technickej poruchy a nie zlyhania pilota je, že v spise, ktorý obsahuje aj záznam z čiernej skrinky, chýba časť, ktorá by dokumentovala, ako fungovali motory a iné prístroje v čase nárazu.
"Znalecký posudok sa opiera o rádiovýškomer, ktorý bol vypnutý. To bola jediná vec, o ktorú sa vyšetrovatelia mohli oprieť na to, aby celú vec upratali tak, ako to upratali. Zabudli však, že lietadlo nebolo v čase pádu vo fáze pristávania, keďže bolo 27 kilometrov od letiska. Nebolo teda povinnosťou pilota, aby mal tento prístroj zapnutý," upozornil Katrinec.
Na brífingu tiež vyhlásil, že havarované lietadlo AN-24 malo za posledný rok svojej prevádzky viacero porúch, na oprave malo byť aj krátko pred nehodou. "Týždeň pred nehodou 13. januára 2006 muselo toto isté lietadlo núdzovo pristáť počas letu do Bagdadu. Lietadlo malo za posledný rok časté poruchy, napriek tomu ho pustili na let," povedal.
Katrinec je presvedčený, že vyšetrovatelia hodili vinu na pilota lietadla, ktorý sa nemôže brániť. "Neviem, či si mysleli, že prípad nikto neotvorí. My sme sa k nemu dostali náhodou. Ja som zastupoval manželku exposlanca Národnej rady SR Vladimíra Jánoša a 23. októbra 2015 som do spisu vložil list, ktorý sa našiel u Jánoša. Tam bolo popísané, ako sa opravovali lietadlá v armáde. Rok na ten list nikto nereagoval. Mal to riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry, vedel o tom policajný prezident a ja som rád, že aspoň generálny prokurátor Čižnár sa k tomu postavil tak, ako sa postavil," podotkol Katrinec.
Katrinec vylúčil, že za jeho aktuálnymi aktivitami je ĽSNS, za ktorú v posledných voľbách kandidoval do parlamentu. "Marian Kotleba o tom ani nevie. Na tejto kauze si nikto politický kapitál vytĺkať nebude," deklaroval. Ako sa dostal k materiálom zo spisu, Katrinec povedať nechcel. Uistil však, že sú pravé.
Vyšetrovanie pádu lietadla AN–24 bolo podľa ministerstva obrany ukončené pred desiatimi rokmi s tým, že technická porucha bola vylúčená. "Ministerstvo obrany sa vtedy stotožnilo s oficiálnou správou odbornej vyšetrovacej komisie ako aj závermi prokuratúry. Orgánom činným v trestnom konaní sme pripravení poskytnúť plnú súčinnosť," uviedol v reakcii rezort obrany.
Výberová chronológia havárie vojenského lietadla AN-24 pri maďarskej obci Hejce
19. januára 2006 - Z letiska v kosovskej Prištine odštartovalo o 17.15 h SEČ vojenské lietadlo so slovenskými príslušníkmi kontingentu KFOR a nabralo smer letu do slovenských Košíc, kde malo pristáť o 19.40 h.
- Slovenské vojenské lietadlo AN-24 havarovalo na východe Maďarska. Maďarskí letoví dispečeri stratili radarový kontakt so strojom krátko po 19.30 h. Lietadlo spadlo a začalo horieť neďaleko slovenských hraníc pri maďarskej obci Hejce.
- Záchranné jednotky našli jednu osobu, ktorá prežila haváriu stroja. Išlo o vojaka, npor. Martina Farkaša.
- Vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda oznámil, že v lietadle bolo 28 vojakov, sedem osôb, ktoré poskytovali metodickú pomoc, a osem členov posádky.
20. januára 2006 - Takmer 100 maďarských vojakov z Egeru a Szolnoku vyslali na záchranné a zabezpečovacie práce na miesto nehody. Z lietadla, ktoré po páde zachvátil požiar, zostala len časť kabíny, zadná časť trupu a obhorené rozptýlené trosky. Telesné pozostatky obetí nešťastia boli v okruhu približne 100 metrov.
21. januára 2006 - Všetky identifikované telá obetí havárie vojenského lietadla previezli na Slovensko.
22. januára 2006 - Všetky trosky z havarovaného lietadla AN-24 previezli na Slovensko a uložili na Leteckej základni v Prešove.
23. januára 2006 - Zvukom sirén sa o 12.00 h na Slovensku začal 24-hodinový štátny smútok. Vyhlásila ho vláda SR v súvislosti s haváriou slovenského vojenského lietadla.
25. januára 2006 - Npor. Martin Farkaš, ktorý jediný prežil pád lietadla, šesť dní po tragédii predstúpil pred novinárov.
26. januára 2006 - V prešovskej mestskej hale sa uskutočnila smútočná rozlúčka s najvyššími vojenskými poctami so 42 obeťami havárie slovenského vojenského lietadla. Prítomní boli aj traja najvyšší ústavní predstavitelia SR prezident Ivan Gašparovič, premiér Mikuláš Dzurinda a predseda NR SR Pavol Hrušovský, ďalej generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer a maďarský prezident László Sólyom. Vojaci, ktorí zahynuli pri havárii, boli vyznamenaní in memoriam odznakmi vojenského veterána a medailami Za službu v mierových a pozorovateľských misiách alebo Za vernosť ozbrojeným silám.
27. januára 2006 - Minister obrany SR Juraj Liška po stretnutí s premiérom Mikulášom Dzurindom oznámil, že pre tragickú haváriu lietadla sa rozhodol abdikovať.
1. februára 2006 - Prezident SR Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra obrany Juraja Lišku a za jeho nástupcu vymenoval Martina Fedora.
1. marca 2006 - Vládny kabinet vzal na vedomie správu, že piloti havarovaného vojenského lietadla AN-24 pravdepodobne podcenili výšku terénu pod lietadlom a v jeho bezprostrednej blízkosti.
11. apríla 2006 - Minister obrany SR Martin Fedor na vojenskej základni v kosovskom Šajkovci odhalil pamätník obetiam leteckej katastrofy z 19. januára 2006.
16. mája 2006 - Vojenský letecký technický a skúšobný ústav v Košiciach vyhlásil, že pod haváriu lietadla AN-24 sa podľa expertíz nepodpísala technická porucha.
2. júna 2006 - Pamätnú tabuľu obetiam havárie vojenského lietadla pri maďarskej obci Hejce odhalil na mieste katastrofy minister obrany SR Martin Fedor za účasti štátneho tajomníka ministerstva obrany Maďarskej republiky Lászlóa Fapála.
12. júla 2006 - Vyšetrovacia komisia potvrdila, že technická porucha nemala vplyv na januárovú haváriu vojenského dopravného lietadla. Tragédiu zapríčinilo s najväčšou pravdepodobnosťou zlyhanie ľudského faktora.
25. októbra 2006 - Minister obrany SR František Kašický uviedol, že pravdepodobnou príčinou havárie bolo zlyhanie posádky, ktorá nevyužila prístrojové vybavenie a prešla na manuálne riadenie. Príčina nemohla byť jednoznačne určená.
19. mája 2007 - Minister obrany SR František Kašický v severomaďarskej obci Hejce odhalil pamätník venovaný obetiam nešťastia vojenského špeciálu AN-24. Na slávnosť bol pozvaný aj Martin Farkaš, ktorý ako jediný prežil.
6. januára 2009 - V priestoroch leteckej základne generála Milana Rastislava Štefánika v Kuchyni odhalili pamätník venovaný 42 príslušníkom Ozbrojených síl SR, ktorí zahynuli pri katastrofe vojenského lietadla AN-24 pri maďarskej obci Hejce.
19. januára 2016 – Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák odhalil v centre Prištiny pamätník slovenským príslušníkom misie KFOR, ktorí presne pred desiatimi rokmi zahynuli počas návratu z pôsobenia v Kosove. Zároveň poďakoval prezidentke Atifete Jahjagovej za jej iniciatívu vytvoriť pamätnú tabuľu so 42 menami.
Oficiálne závery šetrenia nehody podľa Katrinca vychádzajú z neúplných a čiastočne nepravdivých informácií, pričom skutočná príčina nehody mala byť zamlčaná. "Zo znaleckého posudku vyplýva, že vinníkom lietadla bol pilot, čo však dokumenty, ktoré sme pozbierali, vyvracajú," vyhlásil Katrinec.
Okrem iných argumentov predložil fotodokumentáciu, ktorá má dokazovať, že lietadlo malo počas letu poruchu pravého motora. Na snímkach podľa jeho slov vidieť, že páka pravého motora v kokpite bola stiahnutá na zarážku, kým ľavá bola na maxime, bol otočený núdzový hydraulický systém práporovania vrtule, pravá vrtuľa bola podstatne menej poškodená ako ľavá, akoby práporovala a výškovka lietadla bola obhorená, ale iba na pravej časti.
Ďalším argumentom Katrinca v prospech technickej poruchy a nie zlyhania pilota je, že v spise, ktorý obsahuje aj záznam z čiernej skrinky, chýba časť, ktorá by dokumentovala, ako fungovali motory a iné prístroje v čase nárazu.
"Znalecký posudok sa opiera o rádiovýškomer, ktorý bol vypnutý. To bola jediná vec, o ktorú sa vyšetrovatelia mohli oprieť na to, aby celú vec upratali tak, ako to upratali. Zabudli však, že lietadlo nebolo v čase pádu vo fáze pristávania, keďže bolo 27 kilometrov od letiska. Nebolo teda povinnosťou pilota, aby mal tento prístroj zapnutý," upozornil Katrinec.
Na brífingu tiež vyhlásil, že havarované lietadlo AN-24 malo za posledný rok svojej prevádzky viacero porúch, na oprave malo byť aj krátko pred nehodou. "Týždeň pred nehodou 13. januára 2006 muselo toto isté lietadlo núdzovo pristáť počas letu do Bagdadu. Lietadlo malo za posledný rok časté poruchy, napriek tomu ho pustili na let," povedal.
Katrinec je presvedčený, že vyšetrovatelia hodili vinu na pilota lietadla, ktorý sa nemôže brániť. "Neviem, či si mysleli, že prípad nikto neotvorí. My sme sa k nemu dostali náhodou. Ja som zastupoval manželku exposlanca Národnej rady SR Vladimíra Jánoša a 23. októbra 2015 som do spisu vložil list, ktorý sa našiel u Jánoša. Tam bolo popísané, ako sa opravovali lietadlá v armáde. Rok na ten list nikto nereagoval. Mal to riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry, vedel o tom policajný prezident a ja som rád, že aspoň generálny prokurátor Čižnár sa k tomu postavil tak, ako sa postavil," podotkol Katrinec.
Katrinec vylúčil, že za jeho aktuálnymi aktivitami je ĽSNS, za ktorú v posledných voľbách kandidoval do parlamentu. "Marian Kotleba o tom ani nevie. Na tejto kauze si nikto politický kapitál vytĺkať nebude," deklaroval. Ako sa dostal k materiálom zo spisu, Katrinec povedať nechcel. Uistil však, že sú pravé.
Vyšetrovanie pádu lietadla AN–24 bolo podľa ministerstva obrany ukončené pred desiatimi rokmi s tým, že technická porucha bola vylúčená. "Ministerstvo obrany sa vtedy stotožnilo s oficiálnou správou odbornej vyšetrovacej komisie ako aj závermi prokuratúry. Orgánom činným v trestnom konaní sme pripravení poskytnúť plnú súčinnosť," uviedol v reakcii rezort obrany.
Výberová chronológia havárie vojenského lietadla AN-24 pri maďarskej obci Hejce
19. januára 2006 - Z letiska v kosovskej Prištine odštartovalo o 17.15 h SEČ vojenské lietadlo so slovenskými príslušníkmi kontingentu KFOR a nabralo smer letu do slovenských Košíc, kde malo pristáť o 19.40 h.
- Slovenské vojenské lietadlo AN-24 havarovalo na východe Maďarska. Maďarskí letoví dispečeri stratili radarový kontakt so strojom krátko po 19.30 h. Lietadlo spadlo a začalo horieť neďaleko slovenských hraníc pri maďarskej obci Hejce.
- Záchranné jednotky našli jednu osobu, ktorá prežila haváriu stroja. Išlo o vojaka, npor. Martina Farkaša.
- Vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda oznámil, že v lietadle bolo 28 vojakov, sedem osôb, ktoré poskytovali metodickú pomoc, a osem členov posádky.
20. januára 2006 - Takmer 100 maďarských vojakov z Egeru a Szolnoku vyslali na záchranné a zabezpečovacie práce na miesto nehody. Z lietadla, ktoré po páde zachvátil požiar, zostala len časť kabíny, zadná časť trupu a obhorené rozptýlené trosky. Telesné pozostatky obetí nešťastia boli v okruhu približne 100 metrov.
21. januára 2006 - Všetky identifikované telá obetí havárie vojenského lietadla previezli na Slovensko.
22. januára 2006 - Všetky trosky z havarovaného lietadla AN-24 previezli na Slovensko a uložili na Leteckej základni v Prešove.
23. januára 2006 - Zvukom sirén sa o 12.00 h na Slovensku začal 24-hodinový štátny smútok. Vyhlásila ho vláda SR v súvislosti s haváriou slovenského vojenského lietadla.
25. januára 2006 - Npor. Martin Farkaš, ktorý jediný prežil pád lietadla, šesť dní po tragédii predstúpil pred novinárov.
26. januára 2006 - V prešovskej mestskej hale sa uskutočnila smútočná rozlúčka s najvyššími vojenskými poctami so 42 obeťami havárie slovenského vojenského lietadla. Prítomní boli aj traja najvyšší ústavní predstavitelia SR prezident Ivan Gašparovič, premiér Mikuláš Dzurinda a predseda NR SR Pavol Hrušovský, ďalej generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer a maďarský prezident László Sólyom. Vojaci, ktorí zahynuli pri havárii, boli vyznamenaní in memoriam odznakmi vojenského veterána a medailami Za službu v mierových a pozorovateľských misiách alebo Za vernosť ozbrojeným silám.
27. januára 2006 - Minister obrany SR Juraj Liška po stretnutí s premiérom Mikulášom Dzurindom oznámil, že pre tragickú haváriu lietadla sa rozhodol abdikovať.
1. februára 2006 - Prezident SR Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra obrany Juraja Lišku a za jeho nástupcu vymenoval Martina Fedora.
1. marca 2006 - Vládny kabinet vzal na vedomie správu, že piloti havarovaného vojenského lietadla AN-24 pravdepodobne podcenili výšku terénu pod lietadlom a v jeho bezprostrednej blízkosti.
11. apríla 2006 - Minister obrany SR Martin Fedor na vojenskej základni v kosovskom Šajkovci odhalil pamätník obetiam leteckej katastrofy z 19. januára 2006.
16. mája 2006 - Vojenský letecký technický a skúšobný ústav v Košiciach vyhlásil, že pod haváriu lietadla AN-24 sa podľa expertíz nepodpísala technická porucha.
2. júna 2006 - Pamätnú tabuľu obetiam havárie vojenského lietadla pri maďarskej obci Hejce odhalil na mieste katastrofy minister obrany SR Martin Fedor za účasti štátneho tajomníka ministerstva obrany Maďarskej republiky Lászlóa Fapála.
12. júla 2006 - Vyšetrovacia komisia potvrdila, že technická porucha nemala vplyv na januárovú haváriu vojenského dopravného lietadla. Tragédiu zapríčinilo s najväčšou pravdepodobnosťou zlyhanie ľudského faktora.
25. októbra 2006 - Minister obrany SR František Kašický uviedol, že pravdepodobnou príčinou havárie bolo zlyhanie posádky, ktorá nevyužila prístrojové vybavenie a prešla na manuálne riadenie. Príčina nemohla byť jednoznačne určená.
19. mája 2007 - Minister obrany SR František Kašický v severomaďarskej obci Hejce odhalil pamätník venovaný obetiam nešťastia vojenského špeciálu AN-24. Na slávnosť bol pozvaný aj Martin Farkaš, ktorý ako jediný prežil.
6. januára 2009 - V priestoroch leteckej základne generála Milana Rastislava Štefánika v Kuchyni odhalili pamätník venovaný 42 príslušníkom Ozbrojených síl SR, ktorí zahynuli pri katastrofe vojenského lietadla AN-24 pri maďarskej obci Hejce.
19. januára 2016 – Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák odhalil v centre Prištiny pamätník slovenským príslušníkom misie KFOR, ktorí presne pred desiatimi rokmi zahynuli počas návratu z pôsobenia v Kosove. Zároveň poďakoval prezidentke Atifete Jahjagovej za jej iniciatívu vytvoriť pamätnú tabuľu so 42 menami.
0
www.ZIVOTPO.sk
